Súčasnosť

            Obec Jankovce je pokojná, tichá dedinka ležiaca v južnej časti Nízkych Beskýd v údolí, ktorým preteká malá riečka Oľka. Už asi dve storočia si udržiava, čo sa týka počtu obyvateľov, zhruba rovnaký počet pohybujúci sa v rozmedzí 200 - 300 osôb,  aj keď počtom domov sa rozrástla, najmä po druhej svetovej vojne. Napriek tomu patrí v súčasnosti k najmenším dedinám v okolí.

                            Pôvodné osídlenie bolo situované do doliny vklinenej medzi miestne kopce, aby obec bola chránená od severného vetra. Svojím geometrickým usporiadaním patrila a môžeme povedať, že ešte stále patrí medzi najkrajšie obce vo svojom okolí. Netiahne sa, ako je to tu zvykom, popri hlavnej ceste.  Lebo taká tu vlastne, až na príjazdovú cestu do obce, ani nie je. Historické umiestnenie domov utvorilo akési pretiahnuté „námestičko“, stredom ktorého tečie malý obecný potok, uprostred na severnej strane námestíčka stojí dominanta obce – kostol zasvätený Najsvätejšiemu telu a krvi Krista, oproti z južnej strany je škola a v dolnej časti na mieste niekdajšej záhradky a obecnej studne, kde sa v minulosti napájal statok, miestny park. Aj domy novšieho dátumu výstavby sa budujú tak, aby sa obec nenaťahovala do dĺžky, čo má svoje veľké pozitívum, lebo všetko a všetci sú si bližšie. Postupne sa však stále viac a viac sťahuje do rovinatej časti chotára, pričom pôvodné zastavané plochy v hornej časti obce sa zmenili na záhrady alebo  zarástli divou vegetáciou. Doba sa zmenila a s ňou aj charakter výstavby, ktorá vyžaduje stále väčší a väčší priestor. Popri miestnych komunikáciách vedú z jednej strany chodníky, ktoré dlhé desaťročia boli akýmsi divom sveta v blízkom i vzdialenejšom okolí, lebo kto len kde v daných časoch videl na dedine chodníky.  Ale už by si zaslúžili aj renováciu, lebo čas sa výrazne podpísal aj na ich stave.

            Počet obyvateľov v posledných rokoch sa postupne z roka na rok nepatrne zmenšuje, aj keď počet obývaných domov sa výraznejšie nemení. Obyvateľom slúži k ich potrebám okrem vyššie uvedeného kostola a budovy Materskej a Základnej školy pre 1.-4. ročník, aj miestny obchod, ktorý prevádzkuje spoločnosť Coop Jednota, Kultúrny dom, Dom nádeje a Farský úrad. Na úsmev ženám a smútok mužov, miestne pohostinstvo je už dlhé roky zatvorené, čo súvisí hlavne s ekonomickou situáciou a z toho vyplývajúceho  – chlapi sú roztrúsení po práci kade tade, na vysedávanie v krčme nie je čas a často ani peniaze.

            Na začiatku bolo uvedené,  že je tu tichá dedinka. Veru, už tu nie je ani len roľnícke družstvo, ani nijaký farmár sa nenašiel, ktorý by tu robil trochu rozruchu. Hospodárske budovy bývalého JRD sa bankou rozpredali, rozbili a ostalo po nich len kopu haraburdia a keďže priamo v obci nie je žiadny podnik alebo  prevádzkareň, život tu beží zdanlivo veľmi pokojne. Lebo po druhej svetovej vojne, keď sa začal rozvoj cestnej infraštruktúry, obec Jankovce ostala bokom od trasy, ktorá spájala obce severne od Jankoviec s okresnými mestami Humenné a Vranov nad Topľou. A keďže sa postupne upustilo od používania ciest, ktoré viedli v tomto regióne aj východo-západným smerom, Jankovce ostali bokom od okolitého ruchu. Plánovalo sa prepojenie mostom na Nižnú Sitnicu, ale to sa napokon nikdy nezrealizovalo z dôvodu „vyšších“ záujmov. Malo to i má svoje nevýhody – je tu menej autobusových spojov, ťažko začať ponúkať nejaké služby, keďže pohyb osôb je tu minimálny  – ale na druhej strane, je tu ticho, oáza pokoja.

            Zástavba, ktorá bola realizovaná po druhej svetovej vojne, či už svojpomocne občanmi Jankoviec alebo firmou: Džubáni – Červinka, bola až donedávna nádhernou ukážkou zladenia prírody a architektúry. Prízemné budovy, ale podpivničené a dostatočne dvihnuté od zeme, strechy v jednej výške, všetko pekne s citom uložené, bez rušiacich prvkov vo veľkosti a nezmyselnej výstrednosti vlastnej architektúry,  pôsobili v súlade so zeleňou veľmi harmonicky. Hlavne tie v centrálnej časti obce, k tomu množstvo voľného priestoru a nad tým všetkým týčiaci sa kostol.. Ale časy sa menia a modernizácia zasiahla aj v tejto oblasti a tak dnes možno žiaľ konštatovať, že pôvodný ráz dediny je už nenávratne preč. Obec sa postupne, aj keď pomaly rozvíjala a rozrástla. Avšak nepremyslené kroky z obdobia socializmu, keď boli preferované strediskové obce, zanechali v našej obci svoju daň. Počet mladých ľudí sa v danom čase výrazne znížil z dôvodu ich odchodu do miest nielen za prácou, ale hlavne za bývaním. Tí, ktorí dostali možnosť postaviť si rodinné domčeky v obci, dodnes bojujú s nevyhovujúcou infraštruktúrou.. Časť z toho sa nevyriešila ani po dvadsiatich rokoch. Dopad nie je len na obytné domy a ich okolie, ale aj ďalšie súčasti bežného života obce. Príkladom je miestne futbalové ihrisko, ktoré sa utápa vo vode zvedenej z „novej ulice“. Darmo sa chlapci nádejajú  - riešenie naráža na dva problémy – finančný a enviromentálny. A tak nedeľné futbalové popoludnia zostávajú iba v snoch.      

              Obec sa v 90-tych rokov minulého storočia začala pomaly spamätávať: postavila sa nová škola, opravila sa časť miestnych komunikácii, opravila sa miestna fara, pomenili sa elektrické rozvody, ale zrazu všetko akoby ustrnulo. Súčasná situácia s trhom práce v okresnom meste Humenné dokonala to, čo nestihol predtým systém strediskových obcí.  Najmä mladí ľudia znovu odchádzajú,  lebo kde niet práce, ... Bytová výstavba sa takmer úplne zastavila, rozvoj obce stagnuje. Napriek tomu je tu stále snaha tých, ktorí sa rozhodli ostať na rodnej hrude, riešiť problematiku života v obci. Ide to ťažko, ale je stále snaha veriť, že naplatí to staré:  „Lepšie už bolo.“ Najviac nás ťaží dostavba vodovodu, lebo pitná voda chýba mnohým občanom obce – ale bez dotácie od štátu toto dielo utiahnuť nejde. Tu je skrytá tragédia menších obcí – eurofondy, rôzne dotácie sa stávajú vzhľadom na vysokú finančnú náročnosť prípravy projektov len ťažko dostupné, keďže percentuálny pomer finančných nárokov na spracovanie projektu k príjmom malej obce a mesta je neporovnateľný. A tak sa hľadajú zdroje ako sa dá.

             Do okresného mesta máme zhruba 22 km. V minulosti to bolo miesto, kde svoju prácu nachádzala väčšina našich občanov, zvyšok pracoval na miestnom JRD, len mizivá časť občanov odchádzala za prácou niekde ďalej. Mládež od piateho do deviateho ročníka navštevuje ZŠ v Košarovciach, tí starší už kade tade – ale prevažne v Humennom. Pracujúci však čím ďalej tým menej nachádzajú prácu tu v okolí. Stále viac ich odchádza za prácou do Bratislavy, do Čiech ale aj ďalej do zahraničia. Doma v obci zostávajú v stále väčšej miere hlavne starší občania, ženy starajúce sa o deti a tí, ktorí nemajú toľko šťastia, aby si našli prácu. Treba povedať – aj keď máme teraz veľa nových vecí a nové technológie menia náš život, uľahčujú ho – niekedy príde ťažko popasovať sa s problémami dneška.     

            Čaká nás veľa práce. Dal by Pán Boh, aby naši ľudia boli zdraví a mali prácu. To ostatné sa dá potom oveľa ľahšie. Trápi nás obecný vodovod, ktorého ukončenie je v nedohľadne, trápi nás mnoho vecí, ktoré potrebujú nutnú rekonštrukciu, No zoberme si príklad z minulosti. Keď v druhej svetovej vojne ľahli Jankovce popolom, ako ťažko bolo naším otcom a dedom? A predsa dokázali postaviť Jankovce opäť na nohy. A keďže sme ich synmi a vnukmi, nedáme sa. Vieme, že lepšie ešte len bude..



Obecný úrad Jankovce, Jankovce 74, 067 24  Lukačovce, 057 44 98 240, www.jankovce.ocu.sk IČO: 00 32 30 71, Dexia banka a.s., č.ú. 4200126001/5600