História po 1945

Pokračujeme v záznamoch z obecnej kroniky. Obecná kronika nadväzuje na kroniku, ktorú viedli učitelia obecnej školy, ale po vojne bola opäť zavedená obecná kronika. Aj tú až do roku 1960 písali učitelia a zároveň pokračovali vo vedení svojej školskej kroniky.

Predkladame teda verný prepis textov tak, ako je uvedený v obecnej kronike. Zároveň sa ospravedlňujeme za to, že napriek odvolávkam na fotografie, ktoré sú v texte, fotografie nezverejňujeme, nakoľko ich neznáma osoba z kroniky odcudzila. Je to určite škoda, ale aj napriek uvedenej skutočnosti je čítanie dobového textu určite veľmi zaujímavé.

Nižšie uverejnený text je vlastníctvom obce Jankovce. Bez súhlasu obce je zakázané jeho ďalšie šírenie vcelku alebo po častiach.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Hoci som už opísal udalosti z roku 1946 znovu sa vraciam k roku 1945. Pisateľ kroniky zozbieral správy a kroniku zaviedol až v roku 1948. Bol to Juraj Revák, doč. učiteľ poverený riaditeľom školy, zároveň kultúrnym pracovníkom a kronikárom obce Jankoviec.

Slovenská národná rada vydala nariadenie, ktorým zrušila všetky cirkevné školy a preberá ich pod svoju moc štát. On je udržovateľom každej školy, preto rozhodovať v školských veciach, prideľovať učiteľov, starať sa o riadny priebeh vyučovania bude v jeho rukách.

V povojnových časoch vyučovanie narazilo na veľké prekážky. Doterajšia škola stala sa nevyhovujúcou. Týmto nepodliehala poštátneniu a školská správa ju neprevzala do opatery a udržovania. Deti občanov sa potulovali a s túžbou očakávali začiatok vyučovania. Nový učiteľ Václav Halgaš, rodák zo Slov. Lupče za pomoci občanov pozbíjali núdzové lavice z dosák a tak započal vyučovanie v jednej miestnosti miestneho obytného baráku. Dňa 1. septembra sa vracia na svoje učiteľské miesto Jozef Bombara.

V čase, keď sa front presunul na západ ľud sa vracial domov a začal nový život. Bolo treba obnoviť to, čo bolo zbúrané. Vedenia obce sa ujal Juraj Onduško st. Menovaný bol starostom obce už pred vojnou. Za jeho vedenia sa rozdelila sociálna výpomoc občanom, ktorú poskytol ONV v Humennom.

Keďže zloženie predvojnového výboru nevyhovovalo bol v apríli 1945 za prítomnosti predsedu obvodného úradu MNV Michala Treščáka ako aj zástupcu komunistickej strany a všetkých občanov obce jednohlasne zvolený tento výbor:

Jozef Pavolko, predseda MNV

Ján Trusák, podpredseda

Michal Cmar, pokladník

Členovia výboru: Michal Onduško, Ján Hlavatý, Michal Dzurenko, Vasiľ Tyndik, Ján Švec, Andrej Šurin, Michal Macko a Michal Bačovčin.

Tento výbor pracoval pre blaho svojej obce a rozhodoval o obecných záležitostiach. Staral sa o svojich občanov, rozdeľoval dary a podpory.

Dňa 26.mája 1946 boli voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia. Prítomných voličov bolo 103. O ich hlasy sa podelili tieto strany:

1.       Demokratická strany                   82 hlasov

2.       Komunistická strana                   12 hlasov

3.       Strana slobody                         4 hlasy

4.       Strana práce                           0 hlasov

5.       Prázdnych bolo                         5 hlasov

                Spolu                               103 hlasov


Po voľbách jednotlivé strany usilovali sa do svojich výborov svojich ľudí a to podľa toho, koľko hlasov mala jednotlivá strana. Bola prevedená reorganizácia národných výborov. V tunajšej obci k veľkých zmenám nedošlo a výbor po reorganizácii je tohto zloženia:

Jozef Pavolko, predseda

Andrej Meričko, podpredseda

Michal Cmar, pokladník

Členovia: Ján Dančo, Ján Hlavatý, Ján Trusák, Michal Dzurenko, Vasiľ Tyndik, Ján Jakuba, Jozef Valiga a Michal Bačovčin.

Tento výbor začal viesť a hájiť záujmy obce a tiež sa domáhal urýchlenej výstavby vzornej obce, čo sa uskutočnilo v marci 1947. Začali sa prípravné práce, kopanie základov, najsamprv pre tých, ktorí boli bez prístrešia. Výstavbu obce prevzala firma Džubáni – Červinka, architekti a stavitelia z Bratislavy a Košíc.

Začiatky výstavby máme na záberoch. Obrázky nám ukazujú počiatočné práce pri dome Jána Hlavatého, práce pri stavbe domu Michala Macka, stavba domu Jána Danča.

Práce sú v plnom prúde. Niektorí občania už v r. 1947 bývajú v nových domkoch, pravde ešte úplne neukončených. Domky sa stavajú podľa regulačného plánu. V obci Jankovce sa má postaviť 30 obytných domkov.

V tomto roku sa prikročilo aj k výstavbe fary, ktorá v roku 1947 je už pod provizórnou strechou. Pôvod. budova bola za vojny úplne zničená a len po namáhavej práci veriacich stala sa ako tak obytnou pre miestneho duchového Štefana Tkáča.

V septembri 1947 je do tunajšej obce pridelený kvalifikovaný učiteľ Jozef Revák, rodák z Dargova. Práca je veľmi hatená, pretože nie je miesto pre školu. Vyučuje sa v obytnom baráku, ktorý bol pôvodne postavený bezprístrešným ľuďom. Miestnosť pre vyučovanie nie je vyhovujúca. Jej rozmery sú 6x4,15 m. Plocha 25m2 po žiadnej stránke nevyhovuje. Takto deti občanov si ničia zdravie v tomto baráku ešte aj   v r. 1948. Práca v baráku nie je možná. V zime je veľká zima, v lete zasa horúco. Okrem toho je tu veľa deti (43) z toho 24 chlapcov a 19 dievčat.

Na novej strane chcem zájsť do minulosti Jankoviec. Je to technická správa, ktorá došla z Košíc. Možno je to odpis z kroniky, ktorá bola za čias druhej svetovej vojny písaná a spálená.

Obec Jankovce leží v najsevernejšom cípe humenského okresu. Od Humenného je vzdialená asi 25km. Spojená je okresnou vicinálkou Humenné – Nižná Sitnica. Občania, keď to počasie dovoľuje používajú kratšieho spojenia cez Ohradzany. Táto cesta je síce kratšia, meria asi 20km, ale je veľmi neschodná, zvlášť na jar a jeseň.

O vzniku obce Jankovce obecná kronika zaznamenáva, že bola založená ako lesná osada v 16. storočí. Obyvateľstvo prisťahovalo sa sem za prácou v lese a postupne privykalo k pôde, ktorú vyklčovaním lesa si pripravili na obrábanie. Bližšie okolie obce je rovinaté, no celková charakteristika vyznieva skôr pre kopcovitý terén. Kraj je k severu otvorený, z východu a západu je chránená pohorím. Kraj je menej úrodný.

Geologické zloženie kraja možno označiť, že tu prevláda suchá, neúrodná hlina. Kraj je vystavený severným vetrom po celý rok. Priemerný počet slnečných dni je asi 2/3 v roku a ½ zamračeno alebo daždivo. Výška priemeru ročných zrážok je 12mm a snehovej pokrývky 30cm. Priemerná teplota pohybuje sa okolo 15°C

Vzrast obyvateľstva za posledných 50 rokov nevykázal žiadne mimoriadne výkyvy. Počet obyvateľov na jeden ha pripadá asi 5-6. Výmera celého katastrálneho územia meria 500ha z čoho na stavebné pozemky pripadá 15ha. Nákazlivé choroby sa doposiaľ nevyskytli. Epidémie detských chorôb taktiež nie sú zaznamenané. Úmrtnosť je veľmi malá, ročný priemer 3-4 osoby. Cintorín dostačuje na 100 rokov, jeho rozšírenie nie je žiaduce. V obci nie je zavedený vodovod ani kanalizácia. Úprava hnojísk je obstojná. Studne sú 8-10m hlboké so zdravou, čistou vodou. Verejný kúpeľ v obci nie je a občania na kúpanie používajú Oľku, Lekára v obci niet, najbližší sa nachádza v Humennom.

Obec pred vypálením mala 52 obytných domkov, z toho tri verejné budovy. Jednotriednu školu, kostol a faru.

Obyvateľstvo živí sa z prevažnej väčšiny roľníctvom a chovom dobytka. Robotníci pokiaľ sa v obci nachádzajú, odchádzajú na sezónne práce do Čiech. Naproti obce za cestou je postavená píla, ktorá bola vojnou zničená. Výmera pôdohospodárskej obrábateľnej pôdy odhaduje sa na 200ha ostatok tvoria lúky a les. Lesná ťažba sa začína rozvíjať a ťaží sa najviac bukové dravo. Komasácia v obci nebola prevedená a pre nevýnosnosť pozemkov v budúcnosti neprichádza do úvahy.

Nateraz obec všetko svoje pracovné a investičné úsilie sústreďuje na svoju znovuvýstavbu podľa regulačného plánu. Túžbou všetkých občanov je úprava spojenia cez Ohradzany.

Postavenie novej školy je po každej stránke veľmi naliehavé. Nateraz sa vyučuje v drevenom baráku. Vzdelanie obyvateľstva je na uspokojivom stupni. Ľud je plachý a sobecký. Kultúrne podujatia sa veľmi zriedka prevádzajú.

V Košiciach, dňa 25. II. 1947

Toľkoto vybral som zo správy technickej doplnenie kroniky.

V rokoch 1948 a 1949 nastali tri zmeny v MNV – Jankovce. Prvá zmena nastala r. 1948, kedy bol zvolený predseda Ján Dančo. V apríli 1948 nastáva druhá zmena v osobe predsedu a to zvolený je dočasne Ján Metýľ, ktorý túto funkciu zastáva až do júla 1949.

Tento dátum doniesol nového predsedu MNV Andreja Karnaja, podpredsedom sa stal Andrej Tomáš, pokladník Juraj Onduško.

Od 1. septembra 1949 nastáva zmena taktiež v učiteľstve. Juraj Revák dostáva sa dekrétom na Strednú školu do Dobrej nad Ondavou a do obce je pridelený Jozef Stajník pov. riad.

Dňa 1. XI. 1949 bol v obci založený Miestny odbor Matice slovenskej s divadelno-ochotníckym krúžkom. Tento krúžok si zaumienil pracovať čo najsvedomitejšie na poli divadla i za cenu mnohých prekážok. O desať dní, bolo to 20. XI. 1949 zahral menovaný krúžok hru: Nevesta zo žalára, ktorá mala veľký úspech. Funkcionári sa môžu poďakovať najmä mládencom, potom niektorým dievčatám za veľkú ochotu. Občania však nevideli len svedomitých hercov, ale videli aj divadelné zariadenie, ktoré bolo od Pepa Meča-Újezd u Sokolníci a ktoré prišlo tesne pred odohratím spomenutej hry.

Že divadelný krúžok usilovne pracuje vidno z toho, že 12. II. 50 znova vystupuje na javisku s div. hrou: Ženba. Táto hra mala medzi občanmi veľký úspech.

Vo februári podal MNV žiadosť o zavedenie telefónnej linky do Jankoviec. Dôvody, ktoré boli udané, mali by prispieť v prospech obci. Veď obec Jankovce a cesta, ktorá vedie do Jankoviec je úplne zatopená blatom keď nastanú dažde. Pošta chodí každý druhý deň a list, ktorý pošle občan z Jankoviec do Humenného ide niekedy i päť dní.

A zase hlási sa divadelný krúžok. 8. mája 1950 pozvánky, ktoré boli vidieť v každom dome, oznamovali, že toho dňa bude divadelné predstavenie: Kozie mlieko. Hra sa vydarila, len občania nezachovali disciplínu a vyrušovali. No možno im to odpustiť, pretože v ten deň bol v Jankovciach odpust a niektorí si uhli z fľaše viac ako by mali.

Stará cesta stáva sa neschodnou treba nový život, novú cestu. To pochopila väčšina malých a stredných roľníkov v obci. Zišli sa, hlavy dali dokopy a vyhlásili boj proti dedinským kulakom tým, že rozhodli sa vstúpiť do JRD. A tak sa stali, že 22. júla 1950 bol založený a vyhlásený Prípravný výbor JRD. Nechce zostať však len na papieri, ale pôjde ďalej dopredu. Spoločnou prácou chce dokázať každému výhodu JRD. Prípravný výbor JRD organizuje spoločnú žatvu, mlatbu a spoločný osev.

Dňa 15. septembra 1950 bol prípravný výbor pretvorený na Jednotné roľnícke družstvo. Je to veľký deň. Inou cestou začalo 36 roľníkov stúpať a oni veria že tá cesta ich nesklame. Bol zvolený nový výbor JRD. Členovia zhodnotiac prácu predsedu PVJRD súdr. Andreja Šurina, znova ho zvolila za predsedu JRD. Podpredsedom sa stal Štefan Fiľarský, ktorý má veľkú chuť do spoločnej práce.

Členovia: Andrej Tomáš, Ján Metýľ, Ján Jeňo a Jozef Valiga.

Zároveň bol zvolený dozorný výbor:

Predseda: Ján Trusák

Podpredseda: Vasil Tyndik

Členovia: Andrej Kasarda, Michal Meričko a Ján Suchý.

Jednotné roľnícke družstvo bolo založené za prítomnosti súdr. okr. ref. pôdohosp. Fica, ktorý v tento deň prehovoril k ostatným občanom o JRD.

O 1. decembra 1950 nastáva zmena učiteľov v Jankovciach. Jozef Stajník odchádza k zákl. voj. službe a na jeho miesto nastupuje Jozef Skonc, pov. riad. Vidíme ho na zábere č 10. Túto fotografiu venuje pamiatke obecnej kroniky, aby žiaci, ktorí sú na obrázku až dorastu spomínali na svoje detské roky strávene v škole a tiež na svojho učiteľa.

Rok 1950 vryl sa hlboko do pamäti občanov. Veď akoby nie, keď v dedine sa plánuje utvoriť nový hospodársky poriadok –  Jednotné roľnícke družstvo. Založenie družstva je veľkým krokom vpred k upevneniu socialistickej myšlienky, ktorá zvíťazila za ťažkých podmienok v cárskom Rusku, ktoré bolo kolískou žalára narodov. Jednotné roľnícke družstvo má priniesť najnovšiu formu hospodárskej myšlienky. Má sa hospodáriť po novom, kde sú odstránení dedinskí kulaci, na ktorých sa natrápili mnohí malí roľníci. Otázka spoločného hospodárenia bola pochopená u všetkých občanov tunajšej obce. Na založení JRD majú najvyšší podiel pracovníci ONV. Im treba ďakovať za prácu , ktorú na tomto úseku urobili. No tiež netreba zabúdať ani na samotných občanov Jankoviec, ktorí tiež podporovali túto jednotnú vec a tak nemalo prispeli k založeniu JRD v svojej obci.

Treba podotknúť, že túto myšlienku nepochopili títo roľníci: Jozef Sabol, Ján Hlavatý a Andrej Onduško.

Prvý typ JRD bol prípravou k spoločnému hospodáreniu. Jednotné roľnícke družstvo malo v užívaní len cirkevné pozemky, na ktorých sa pracovalo brigádami. Ostatní roľníci hospodárili ešte súkromne.

Každý občan si bol vedomý poslania, ktoré ho čaká v JRD. Každý vedel, že práca v JRD je omnoho ľahšia a dokonalejšia. Roľníci sa na vlastné oči presvedčili, že práca strojom je rýchlejšia, úspornejšia a k tomu oveľa kvalitnejšia ako práca ručná. Keď si to sami osvedčili dali sa skutočne do práce. Pravda, všade sa vyskytujú ťažkosti a takto bolo aj v tunajšom JRD. Práca bola hamovaná zo strany tých občanov, ktorí ešte vždycky neúplne pochopili význam a poslanie JRD. Našli sa aj mnohí, ktorí podpichávali občanov k nevere. Snažili sa všemožnými spôsobmi rozvrátiť tieto myšlienky.

Jednotné roľnícke družstvo sa však udržalo v svojich koľajách. Bolo to zásluhou niektorých členov a tiež samotného výboru. Jednotné roľnícke družstvo čím ďalej tým viac zapúšťalo svoje korene. A tak na druhý rok bolo plánované upustiť od I. typu a prestúpiť na II. typ. Predpoklady k tomuto prechodu boli priaznivé a počítalo sa, že v nastávajúcom roku sa prikročí k ďalšiemu typu. Tento celý rok sa zotrvalo ešte v I. type.

V škol. roku 1950/52 vyučoval Jozef Skonc. Bol poverený ako riaditeľ školy. Škola je doposiaľ jednotriedna. Jozef Skonc odišiel do základnej vojenskej služby a na jeho miesto je pridelený Jozef Račko z Kudloviec, okr. Humenné. Tento pôsobí na tunajšej škole len 5 mesiacov. Po ňom prichádza Jozef Palenčár, ktorý začína riadne vyučovať.

Škola je umiestnená v kantorskom byte. Miestnosť, ba ani samotná budova školy nevyhovuje. Je umiestnený tesne medzi budovami, takže neposkytuje výhľad. Okná sú obrátená na západ, preto učebňa trpí nedostatkom svetla. Lepšie by poslúžila stará škola, ktorá je v opustenom stave. Je tiež na tom istom dvore, lenže postavená ďalej na juh, takže sa už nenachádza v blízkosti domov. Okná sú urobené na východ, čo je účelne pre lepšie osvetlenie. Samotný dvor nie je dosť priestranný, takže žiakom neposkytuje dostatočnú voľnosť počas prestávok. Škola je udržiavaná na dostatočnom stupni. Ťažkosti sa vyskytujú pre malý počet miestnosti. Kabinet, ktorý je potrebný pri škole nie je, z dôvodov už spomínaných. Pri stavbe novej školy, ktorá sa plánuje stavať v rokoch 1955-56 je treba dbať na správne umiestnenie školy najmä po stránke hygienickej.

Dňa 1. mája obyvatelia išli manifestačne do okresného mesta, aby oslávili sviatok pracujúcich celého sveta. Taktiež sú charakteristické oslavy 9. mája, oslobodenie ČSR Sovietskymi vojakmi.

Rok skúmania s predošlým bol priemerný. Úroda bola dobrá.

V tomto roku sa začala oprava cesty. Stáva sa už schodnejšou, ale autobus ešte nepremáva.

Už v tomto roku sa hovorilo o regulovaní potoka, ku ktorému nedošlo. Potok preteká cez dedinu. Jeho terajšia úprava nezodpovedá po stránke zdravotníckej a tiež aj po stránke estetickej. V čase jarných a jesenných dažďov sa voda z jeho koryta vylieva a zanecháva kaluže, ktoré ťažko vysychajú.

S výstavbou dediny sme pokročili. Ostalo už len niekoľko domkov, kde je treba ukončiť len niektoré práce. Vybudovanie nových domkov sa previedlo v dvojročnom pláne. No ešte doposiaľ nám tkvejú v pamäti neblahé spomienky na povojnové časy. Následky vojny nám zachytávajú fotografie, ktoré sú vlepená v albume patriacemu k obecnej kronike. Tieto fotografie venuje Jozef Pavolko pamiatke obecnej kroniky. Fotografia č. 11 nás upomína na zrúcaniny fary z r. 1944. Záber č. 12 nám ukazuje robotníkov pri práci, z čias budovania Jankoviec. Na zábere č. 13 vidíme farskú budovu po čiastočnej oprave, slúži na bývanie. Na ďalšom obrázku vidíme budovanie novej fary (č. 14) 15. obrázok nás upomína na svadbu z Jankoviec. V pozadí je nová budova fary. Počas II. svetovej vojny nebol poškodený kostol stojací uprostred dediny (č. 16)

Doposiaľ Jankovce nemajú verejných budov, okrem školy, fary a kostola. Škola je od vojny umiestnená v druhej budove. Celá obec je malá. Má okolo 50 domových čísel. Obklopená je zo všetkých strán kopcami, ktoré ju ochraňujú pred vetrom.

V tomto roku kroje ustupujú do úzadia. Všetko sa mení. Na obrázku č. 17 vidíme pastierov kráv. Je ním Juraj Hudák a Andrej Pavolko. Nohavice, ktoré majú pastieri sú ušité z domáceho plátna.

Obrázok č. 18 nám zachytáva dedinčanky v krojovanom oblečení.

Charakteristické sú krátke sukne, zdobené rôznymi čipkami, mnohokrát prešívané a skladané drobnými záhybkami. Vynikajú tiež blúzky, hodne zdobené, nepriliehavé.

Rok 1951

V tomto roku malo dôjsť k založeniu druhého alebo tretieho typu. Nakoľko podmienky sa zhoršili, k založeniu vyššieho typu nedošlo. Aj naďalej sa pracovalo na cirkevných pozemkoch a to brigádami. Traktorová stanica bola najbližšie vo Víťazovciach. Odtiaľ boli rozposielané stroje aj pri súkromných prácach. Práca strojmi bola oveľa ľahšia aj výnosnejšia. Tu sa nám však vynorí otázka, prečo sa nepristúpilo k spoločnému hospodáreniu.

Vieme dobre, že založenie JRD si vyžaduje mnoho namáhavej práce. Ľudia sú bojazliví ku každej novote a tak ani nie čudo, že aj v tomto prípade sa stavali nie celkom kladne. Bola to práca niektorých ľudí, ktorí nahovárali k neistote. Prvé roky družstvo malo zaiste ťažkosti a tieto dôvody sú príčinou toho, že roľníci ostávajú v I. type.

Celú prácu vedie predseda za pomoci ostatných členov. Práca má byť kontrolovaná kontrolným výborom za vedenia Jána Trusáka.

Výbor MNV sa nezmenil. Od r. 1950 je predsedom Andrej Karnaj, povolaním roľník, tajomník Juraj Tomáš, podpredseda Andrej Tomáš, členovia: Ján Jeňo, Andrej Šurin, Pavol Papinčák.

Miestny národný výbor spolupracoval s výborom JRD, aby tak zlepšili prácu. Nakoľko v obci sú straníci, majú zvolený výbor. Predsedom MOKSS je Vasil Tyndik, ostatní členovia výboru sú: Karnaj Andrej, Tomáš Jozef, Tomáš Andrej, Papinčák Pavol, Kasarda Andrej. Musíme tu podotknúť, že stranícky výbor nezaháľal, ale pomáhal pri uskutočňovaní tohto veľkolepého diela. Boli to straníci, ktorí sa zaslúžili o prechod do vyššieho typu JRD.

Rok 1952

V tomto roku sa v Jednotnom roľníckom družstve nič nezmenilo. Ostal naďalej len I. typ. Prekážky sú známe. Niektorí občania odchádzajú za prácou do Čiech, čo veľmi vplýva na pracovnú morálku ostatných. Výbor svoju prácu vykonáva, ale nestačí na všetko. Stranícky výbor sa mení. Za predsedu je zvolený Ján Dančo, ostatní členovia sa nemenia.

V tomto roku sa robila cesta cez dedinu. Každý mal za prácu zaplatené. Stará cesta nevyhovovala najmä v jesennom a jarnom období. Cesta sa upravila z navozeného kamenia a štrku. Po jej úprave dedina dostala oveľa krajší vzhľad.

Zariadenie kancelárie MNV má pre obec a tiež pre samotný výbor veľký význam. Zriadená je v pred. časti budovy Jána Hrebovčina. Zaberá iba jednu miestnosť.

Charakteristické pre obec Jankovce je, že každý rok je zmena učiteľa. Doposiaľ vyučujúci Jozef Palenčár odchádza do základnej vojenskej služby. Pre nedostatok učiteľských síl nebol ihneď pridelený učiteľ. Zastupuje ho Jozef Kocík, toho času pôsobiaci na NŠ vo Víťazovciach. Deti tým trpeli, pretože sa vyučovalo len 3-krát týždenne.

V novembri bol na tunajšiu školu pridelený Jozef Tkáčik, rodák z Ptičieho, okres Humenné. Vyučovanie začína 3. novembra s počtom žiakov 28.

Rok 1953

V roku 1953 bol založený III. typ JRD. K založeniu došlo predovšetkým úsilím ONV. Pred vstupom do JRD tretieho typu navštívili JRD v Habure, okr. Medzilaborce a v obci Leles pri Kapušanoch. Občania po návšteve vzorných JRD jednotne vstupovali do III: typu.

Predseda JRD je zmenený. Je zvolený Michal Bačovčin. Pretože sa vzdal, funkciu predsedu preberá Michal Macko. Tento odchádza do práce a funkciu preberá novozvolený predseda Ján Dančo.

Súkromné hospodárenie ustúpilo spoločnému. Pri práci pomáhajú stroje. Ľudia nie sú zaťažení drinou ako doposiaľ. Začína spoločný osev. Rýchlosť a kvalita v obrábaní pôdy stúpa. Sú zriadené spoločné maštale a to z farských, kde je ustajnený dobytok. Ošipárne sú tiež spoločné. Sú postavené za dedinou smerom k Lukačovciam. Započalo s výstavbou maštalí pre hov. dobytok, pretože terajšie nevyhovujú. Kone sú doposiaľ v súkromných maštaliach. Opatera nie je taká ako sa vyžaduje.

Prichádza jeseň. Jednotné roľnícke družstvo sa rozpadáva. Príčina je tá, že občania masove odchádzajú na práce do závodov. Príčiny sú tiež vo výbore, ktorý nevie usporiadať pomery priaz. a zabezpečiť ďalšie vykonávanie hospodárskych prác. Veľa záleží aj na družstevníkoch, ktorí túto myšlienku nepochopili dostatočne.

Týchto však nebolo veľa, no predsa strhli za sebou aj ostatných. V jeseni nastalo úplne rozpadnutie Jednotného roľníckeho družstva.

Týmto rokom pribúda do Jankoviec telefónne spojenie. Telefónny prístroj je umiestnený v kancelárii MNV. Pre obec to má nesmierny význam. V prípade rýchleho onemocnenia alebo iných vážnych záležitosti sa muselo isť do Košaroviec vzdialených 3km.

Opäť nastáva zmena vo výbore strany. Za predsedu je zvolený Andrej Šurin. Svoju funkciu zastáva svedomite. Pomáha pri všetkom. Jeho úsilím bola založená osvetová izba u Štefana Fiľarského, ktorý dostáva riadny poplatok. Osvetová izba má slúžiť občanom v čase kult. podujatí a prednášok. Z toho vidíme, že kultúrny život sa začína rozvíjať aj na našej dedine. Kultúrnym pracovníkom je tu miestny učiteľ. Jeho práca je odmenená podľa celkového zhodnotenia.

Dedina sa vzmáha. Začína sa úprava potoka, ktorý neúmerne preteká cez dedinu. V čase veľkých dažďov sa rozlieva po ceste, kde potom zanecháva veľké kaluže.

Peňažná reforma nastala v jari. Táto reforma bola potrebná. Štát pri svojom pochode k socializmu zmenil staré formy a taktiež aj staré peniaze neúčelné pre nové hospodárstvo. Nové peniaze sa dostali hneď do obehu. Najväčšie papierové peniaze sú 100 Kčs, potom sú: 50 Kčs, 25 Kčs, 10 Kčs, 5 Kčs, 3 Kčs, 1 Kčs. Kovové sú: 25 halierov, 10 halierov, 5 halierov, 3 haliere, 1 halier.

Mena peňazí bola 1:5, čiže sú päťkrát cennejšie ako staré. Obchodné ceny sa prispôsobili k novej mene. O krátky čas potom je zníženie šatstva a bielizne. Z toho vidíme, že čím kratšia cesta k socializmu, tým je pre nás lepší a radostnejší život.

V októbri nastáva zmena učiteľa Jozef Tkáčik odchádza k základnej voj. službe. S mesačným opozdením sa pokračuje vo vyučovaní. Začína učiť Ján Sukeľ, nar. r 1935 v Černine, abiturient Gymnázia v Humennom. Vyučovanie začína 3. decembra s 31 žiakmi v starej škola (kantorský byt).



Obecný úrad Jankovce, Jankovce 74, 067 24  Lukačovce, 057 44 98 240, www.jankovce.ocu.sk IČO: 00 32 30 71, Dexia banka a.s., č.ú. 4200126001/5600